Nebeské strely

Práve v týchto dňoch prelieta pri našej planéte kométa Hartley. V tomto období budú pre jej pozorovanie najlepšie podmienky, samozrejme za priaznivého počasia. Voľným okom by mala byť pozorovateľná ešte ďalšie dva týždne. Bude postupne prechádzať súhvezdiami Perzeus, Povozník a Blíženci a svoju púť na našej oblohe ukončí v súhvezdí Veľkého psa. Práve rok 2010 je rokom, kedy sa kométa dostane nielen najbližšie k Slnku, ale aj k Zemi.  Zem bude míňať len vo vzialenosti 0,12 AU, čo je cca 18 mil.km (vzdialenosť od najbližšej planéty Mars je 228 mil. km).  Jadro kométy je veľké asi 1,2 kilometra a odráža približne 3 % dopadajúceho slnečného svetla. Samotné jadro má hmotnosť takmer 300 miliónov ton. Pre niekoho môžu byť tieto čísla nezaujímavé, u niekoho však vzbududzujú patričný rešpekt. Máme sa týchto špinavých snehových gúľ, ako sa kométy ľudovo nazávajú, obávať? Povedal by som, že určite áno. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že tieto vesmírne strely sú obrovskými zásobníkmi kinetickej energie (energia pohybujúceho sa telesa alebo systému sa rovná súčinu polovice jeho hmotnosti a druhej mocniny jeho rýchlosti) V prípade jednokilometrového telesa, bez ohľadu na jeho zloženie by energia jeho nárazu bola väčšia ako milión megaton, čo sa rovná sile všetkých jadrových zbraní na Zemi, ak by explodovali naraz. Ľudia by síce tento náraz prežili, ale dôsledky by boli katastrofáne. Impakt takéhoto objektu do oceánu by spôsobil tsunami vysoké až osem kilometrov pri pobreží a zatopili by veľkú časť kontinentov.

Objekt veľkosti hartleyho kométy je jeden "z menších", ktoré lietajú vesmírom. V slnečnej sústave je odhadovaných 100 miliárd jadier komét a nachádzajú sa v dvoch obrovských zásobníkoch a to Oortov oblak a Kuiperov pás, z ktorých sa kométy uvoľnujú. Zhruba 35 000 objetov presahuje priemer 100 km. Moderné pozorovania zaznamenali existenciu približne 450 komét pretínajúcich obežnú dráhu Zeme. Vo väčšine prípadov ide o dlhoperiodický typ, takže sa doteraz nevrátili. Môžu sa však vrátiť bez akéhokoľvek varovania. Zo známych komét, ktoré nás navštevujú pravidelnejšie je 30 pretínajúcich obežnú dráhu Zeme. Jednou z nich je Halleyho kométa, alebo Swift-Tuttlova kométa. Tá keby sa pri svojom návrate dostala do perihélia koncom júla znamenalo by to kolíziu so Zemou. Zem sa naposledy tesne vyhla kolízii s kométou Biela v roku 1832. Dokedy však budeme mať takéto šťastie? Ďalšie nebezpečné objekty sú asteroidy. Celých 95% všetkých známych asteroidov leží v "hlavnom páse" medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Najväčší z nich je Ceres s priemerom 940 km (najväčší identifikovaný asteroid). Väčšiu hrozbu predstavuje ale asteroid menom Damokles (priemer 30 km). Jeho meno nám má pripomínať, že nad nami visí ako Damoklov meč. Križuje obežnú dráhu Marsu a nie je vylúčené, že pretne aj obežnú dráhu Zeme. NASA pripúšťa, že jedinou ochrannou technológiou pred kozmickými objektami je nukleárna. A to by sme museli o hrozbe  vedieť s niekoľkoročným predstihom, čo dokážeme málokedy. A to nie je vylúčené, že ani to by nezabralo a objekt by sa len rozpadol na menšie fragmenty, ktoré by aj tak Zem zasiahli.

Dôkaz o tom, že kométy sa s planétami zrážajú sme mali v roku 1994. Vtedy ľudstvo sledovalo v priamom prenose zrážku kométy Shoemaker -Levy 9 s planétou Jupiter. Kométu objavili iba rok pred jej nárazom do Jupitera. Shoemaker -Levy 9 nie je v skutočnosti jeden objekt , ale ide o reťazec pozostávajúci z 21 fragmentov. Výpočtami sa prišlo na to, že týchto 21 objektov tvorilo pôvodne jadro jedinej oveľa masívnejšej kométy s priemerom do 20 km, ktorá sa pri predchádzajúcom prelete rozpadla vplyvom gravitačnej sily Jupitera. Týchto 21 kozmických balistických strieľ dopadlo na povrch Jupitera a ukázalo nám tú neskutočne ničivú silu. Najväčší fragment, označený G, mal priemer 4 km a po jeho dopade sa otvorili brány do pekla. Nárazový prstenec narástol v priebehu hodiny na škvrnu veľkosti Zeme. Škvrna bola taká jasná, že prekonala vlastné vyžarovanie Jupitera. Sila nárazu sa odhaduje na 100 miliónov megaton TNT (5 miliónov hirošimských explózii), čo pripomína pôvodcu udalosti, ktorý vyhladil dinosaury. Ak by sa fragment typu G zrazil so Zemou, tak by sme ako ľudstvo isto zahynuli...

Kométy a asteroidy počas svojej existencie spôsobili v slnečnej sústave množstvo nedoziernych udalostí, ktoré zmenili osudy planét. Za všetky spomeniem planétu Mars. Vedecky potvrdené dôkazy o prítomnosti vody na tejto planéte už ani nemožno spochybňovať. A kde sa nachádza voda je veľká pravdepodobnosť života. Čo však spôsobilo jej transformáciu na mŕtvu planétu ako ju teraz poznáme? Podľa mnohých vedcov je to rukopis troch gigantických asteroidov, ktoré spôsobili 3 najväčšie krátery v slnečnej sústave - Hellas (spôsobil objekt v rozmedzí 100km), Isidis (objekt v rozmedzí 50 km) a Argyre (objekt v rozmedzí 36km). Ak si predstavíme, že zánik ľudstva môže spôsibiť objekt veľkosti 2km, tak akú skazu mohli spôsobiť tie obrovské monštrá, ktoré dopadli na povrch takmer súčasne? Na topografii južnej pologuly Marsu vznikli krátery s gigantickými rozmermi.  Hellas má priemer 2000 km, Isidis 1000 km a Argyre 600 km. Na protiľahlej severnej pologuly sa niekoľko minút po náraze začali dvíhať obrovské vypukliny (Tharsis, Elysium). Tak skončil život na Marse. Planéta, kde tiekla voda, kde existoval život v jednoduchej forme sa touto apokalipsou stala úplne mŕtva. Konšpiračnými teóriami existencie inteligentej formy života na Marse, ktorá je podporovaná minimálne zvláštnymi objektami ako je tvár, alebo pyramída sa zaoberať nebudem, aj keď  stojí  za zváženie.

Ani Zem sa počas svojej histórie nevyhla zrážkam s vesmírnymi objektami. To by bola priveľká náhoda. Naopak je bombardovaná neustále našťastie len drobnými úlomkami, ktoré väčšinou v atmosfére zhoria. Žiaľ, Zem zažila aj silnejšie bombardovania. Nebeské dopady väčších objektov spočívajú na základnom pulze 30 miliónov rokov.  Ak budeme tento cyklus pozorovať dostatočne dlhý čas, zistíme, že periódy vymierania sa takmer  zhodujú s týmto časovým intervalom. Najznámejší dopad sa udial pred 65 miliónmi rokov a znamenal zánik dinosaurov. No nebyť jeho dopadu možno by sme tu neboli dnes ani my. Nie je vylúčené, že vesmírne objekty hrali dôležitú úlohu aj pri formovaní života na Zemi, alebo pri globálnych klimatických zmenách. Niektorí vedci sa domnievajú, že aj pod náhle ukončenie glaciálu pred 12000 rokmi sa podpísal niektorý z vesmírnych objektov. Mohol by dopad kométy, alebo asteroidu spôsobiť aj zánik celých civilizícií o ktorých dnes kolujú už iba legendy? Tejto hypotéze sa ale budem venovať až v ďalšom článku.