Živý, či umelý stromček?

Každým rokom pred vianocami si dávam rovnakú otázku - aký vianočný stromček si postavím do stojana? Tradícia mi vraví, nech kúpim živý stromček, moja ľudská lenivosť nech si zaobstarám umelý. Aby som v tom mal už konečne jasno, skúsim sa do problému ponoriť hlbšie a pozriem sa na to z rôznych uhlov.



Cena. Určite je jeden z podstatných faktorov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri rozhodovaní. Živý stromček stojí v priemere 20 euro, pekný umelý stromček 200 euro. Z toho mi vyplýva, že návratnosť umelého prichádza až po 10 rokoch. Je však nutné dodať, že trvácnosť takéhoto umelého stromu je tiež maximálne 10 rokov. Je preto na posúdenie, či investovať čiastkovo, alebo naraz, no z dlhodobého hľadiska je to viacmenej jedno.



Tradícia. Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest niekedy zo 16.storočia. Nie je to teda priamo slovenská tradícia a polemizovať by sa dalo aj o jej kresťanských koreňoch. Katolíci ozdobovanie stromčeka považovali spočiatku za pohanský symbol prebratý od germánskych kmeňov uctievajúcich týmto spôsobom zimný slnovrat. Ozdobovanie vianočného stromčeka je však v našich končinách hlboko zakorenená a viaže sa na živý stromček.



Ekológia. Je pre mňa najpodstatnejší faktor, ale na druhej strane aj najpolemizovanejší. Živý stromček ako už z jeho názvu vyplýva je živý a po rokoch pokojného rastu, produkcii kyslíka a pohlcovaní CO2 a poskytovania domova lesným tvorom je súčasťou lesného ekosystému a celej biosféri. Napokon sa zotne pre niekoľkodňový rozmar ľudí. Po sviatkoch sa ekologicky využije napr. na výrobky z dreva, alebo ako potrava pre niektoré živočíchy. Keď si vezmeme, že je na Slovensku 5 a pol mil.ľudí, tak mi vychádza, že každoročne sa vyrúbe minimálne pol miliona živých stromov. Samozrejme, niektoré pochádzajú z lesnych škôlok a ich výrub je kompenzovaný novými stromčekmi. Bolo by však optimistické domnievať sa, že je to pri všetkých stromoch tak. Umelý stromček je vyrábaný väčšinou v Číne z PVC a už pri jeho výrobe sa znečisťuje ovzdušie. Jeho doprava tisícky kilometrov nie je tiež najekologickejšia. Potom sa 10 rokov využíva a končí na smetisku. Pri jeho rozklade, ktorý trvá desiatky rokov, sa znečisťuje pôda a spodná voda.



Aký je z toho záver? Živý stromček je po rokoch rastu kvôli pár dňom vyňatý z ekosystému a užitočný môže byť už len ako druhotná surovina. Umelý znečisťuje ovzdušie pri jeho výrobe a doprave a pôdu a spodné vody pri jeho rozklade.

Ak sa mám teda rozhodnúť, tak by som skôr preferoval živý strom z lesnej škôlky, alebo umelý vyrobený z ekologicky čistých materiálov. Ďalšou možnosťou je stromček v črepníku, ktorý sa po vianociach nevyhodí, ale poslúži aj na ďalší rok. Takže už viem akým smerom budem v budúcnosti uvažovať.

Eurofondy - ako to v skutočnosti s nimi je?

Týmto článkom chcem poukázať na to, ako sú v skutočnosti nastavené štrukturálne fondy na Slovensku. Základným dokumetom, ktorý určuje fungovanie všetkých operačných programov je Národný strategický referenčný rámec 2007 - 2013. Bol vypracovaný Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a schválený Vládou SR. Na základe neho je vyčlenených 11 operačných programov s celkovou alokovanou sumou 11,5 mld €. Z toho nie je ani desatina určená pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sú hybnou silou Slovenskej ekonomiky. Eviduje sa však od nich desaťnásobne viac žiadostí o NFP.
Najväčší balík (3,2 mld €) je určený pre OP Doprava, z ktorého sa však ani za 3 roky nevyčerpalo nič okrem výdavkov na reklamy. Vráťme sa však k podnikateľom. Na jednej stránke je nenávratný finančný príspevok deformácia trhu, na druhej stránke dáva možnosť vybraným jedincom skvalitniť svoje služby a výrobky a zvýšiť tým konkurencieschopnosť aj pred zahraničnými spoločnosťami. Čo stojí za získaním NFP?
Keď žiadate nižšiu sumu, do rých 300 tis. €, tak vám (väčšinou) stačí splniť všetky podmienky. Znie to jednoducho, ale tak jednoduché to zas nie je. Po prvé musí odsledovať konkrétnu výzvu. Po jej zverejnení preštudovať všetky potrebné dokumetny - daný programový manuál, operačný program, príručku pre žiadateľa, manuál ITMS, príručku pre horizontálnu prioritu, schému štátnej pomoci (prípadne de minimis) a definíciu MSP. Na základe týchto dokumentov zistí, či spĺňa kritériá oprávnenosti. A verte,nie je to jednoduché čítanie a každý detail môže byť dôležitý. V priebehu vyhlásenej výzvy sa môžu ešte ďalšími usmerneniami meniť podmienky, preto chudák žiadateľ musí pravidelne sledovať aktuality. Po úspešnom zvládnutí prvej fázy, potencionálny žiadateľ musí vyplniť finančnú analýzu a poznať metodiku diskontovanej výšky, aby spoznal intenzitu pomoci. Tu ho môže nepríjemne prekvapiť, že namiesto 50 % uvedených vo výzve, reálne môže žiadať 30 % . Ak ho ani to neodradí a rozhodne sa pokračovať ďalej, tak sa môže pripraviť na skutočnú byrokraciu. Vyžiada si aktivačný kód do systému ITMS (program, v ktorom sa žiadosť píše). K Žiadosti o NFP musí priložiť cez 20 povinných príloh. Z toho polovicu tvoria rôzne potvrdenia (daňový úrad, soc.poisťovňa, register trestov, stanovisko VÚC...) a ďalšiu polovicu čestné prehlásenia a účtovné výkazy. Aby toho nebolo málo ešte musí celý projekt dopodrobna opísať v Opise projektu a zaručiť sa napĺňať ukazovatele na minimálne ďalšie tri roky (napr. zvýšiť zamestnosť). Ako čerešnicka na torte sa vyžaduje pri niektorých výzvach vykonať verejné obstarávanie (to sa vyžaduje všade, ale niekde už pri odovzdaní Žiadosti o NFP). A teraz si to skúsme všetko vyčísliť : ak človek nie je odborník na eurofondy a netrúfa si študovať dokumenty a pripravovať žiadosť, tak si na to najme externú firmu. Tá si vypýta minimálne 1000 € (v závislosti na projekte), žiadateľ musí však sám obehať úrady, zaplatiť kolky a pripraviť podklady. Ak ešte vykoná obstarávanie odborným obstarávateľom suma sa mu navýši o ďalších min. 300 €, ďalej tlač dokumentov, kopírovanie, režijné náklady, čas a to ešte projekt nie je schválený. Čiže suma sumárum minimálne 1500 € už je minutých a možno predložiť projekt. Tieto náklady nie sú oprávnený výdavok a ich návratnosti sa žiadateľ nedočká. Po zaregistrovaní projektu prichádza formálna kontrola. Zisťuje sa, či projekt spĺňa všetky náležitosti a či sú správne prílohy. Stalo sa prednedávnom, že projekty vylučovali na základe gramatických chýb (medzera namiesto lomítka atď). Ak prejde cez formálnu kontrolu, tak to je len prvý úspech. Projekt ďalej čaká hodnotenie. Samozrejme je utajené, v utajení sú aj hodnotitelia a body pridelené za jednotlivé kapitoly, čo zaváňa korupciou. Žiadateľ sa môže dozvedieť len konečný počet bodov, aj to len zriekakedy. Ak náhodou úspešne prešiel aj hodnotením a schválením môže sa pristúpiť k podpisu Zmluvy o NFP. To sme sa ale presunuli časovo o pár mesiacov ďalej (niekedy aj pol roka od podania). Po podpise už ako príjimateľ musí dodržiavať Zmluvy nielen počas realizácie, ale aj 5 rokov po realizácii. Dohľad nad tým vykonávajú rôzne útvary kontroly, ktoré príjemcu pár krát navštívia a prehrabú mu celé účtovníctvo. Ak príjemca poruší nejaký článok zmluvy, nedodrží stanovené ukazovatele, alebo sa inak previní hrozí mu vracanie časti, alebo celého príspevku. A všetsi vieme, že vracať je často ťažie ako nič nedostať.
Ak sa pri projekte žiada suma vyššia ako 300 tis. €, tak nečakajte, že prejdete ako som rozpísal vyššie. Tu už sa čakajú iné postupy od žiadateľa a všetky povinné náležitosti sú iba formality. Ak sa všetko pohne tým spávnym smerom a vyššie postavený euroúradníci dostanú na kávičku, tak projekt na isto prejde a žiadateľ nemusí trpieť pri očakávaní výsledku. Ostatní čestní žiadatelia majú smolu a peniaze vyhodené za vypracovanie projektu budú nenávratne preč.
Pri ostatných operačných programoch sú oprávnení žiadatelia inštitúcie verejného sektora. Kedže sa tu jedná o vysoké prípevky matematika tu funguje obdobne ako v predchádzajúcom prípade.
Najlepšiu situáciu majú žiadatelia, pre ktorých sú presne určené výzvy. Nemyslím tým teraz neoficiálne spôsobom, že musia byť "tí správni" žiadatelia aby mohla byť výzva (priemyselné parky, zdravotnícke zariadenia), ale oficiálne určený (OP doprava, OP informatizácia)
Ak si netrúfate na nič z toho, tak ešte vám poradím jednu malú fintu. Ak do projektu zahrniete čo najviac Marginalizovaných rómskych skupín (cigánov), alebo nebodaj vypracujete projekt ktorý sa ich priamo dotýka, tak máte zaručené získanie NFP. "Len aby im neodišli a boli im na Slovensku dobre" zašomre bruselský eurokomisár...
K napísaniu tohto článku ma viedlo jednostranné zvýhodnovanie a nadnášanie prospechu eurofondov, ale len veľmi málo ľudí vie ako to všetko v skutočnosti prebieha. Sú to tí čo si už predložili nejaký projekt, alebo euroúradníci, ktorí pracujú na Riadiacich orgánoch - Ministerstvách a ich agentúrach...
Ak už vieme ako to je, tak s heslom "poďme čerpať !!!" , lebo sa za 3 roky vyčerpalo len 1 % (už viete prečo), sa lúčim.

p.s problematiku verejného obstarávania pri štrukturálnych fondoch som radšej neotváral, je to kapitola sama o sebe, jedným slovom korupcia a svinstvo....

Znamená 2012 koniec sveta?

V poslednom čase sa vyrojili príspevky o konci sveta, ktorý má nastať v roku 2012. Po internete sa šíria rôzne katastrofické scenáre, v kinách boduje film 2012 o konci sveta, všade čítam kde a prečo k tomu dôjde. Väčšina zdrojov sa odvoláva na predpovede mayského kalendára, ktorý v decembri 2012 jednoducho skončí. Je táto alternatíva reálna, alebo ide o čistý výmysel?

Mayský kalendár naozaj končí rokom 2012, ale po ňom pokračuje znovu od začiatku. Čo znamená tento nový začiatok? Zákonite aj koniec všetkého živého? Osobne si to nemyslím. Určite nastane niečo, čo bude znamenať obrat v súčasnom smerovaní ľudstva, ale to sa deje už aj dnes. Recesia, ktorá nám vládne v dnešných dňoch nie je len hospodárskeho charakteru, je to celková kríza spoločnosti. Akési znamenie, alebo predzvesť toho, že sa ľudstvo uberá iným smerom. V r.1989 padol komunizmus, dvadsať rokov po ňom upadáva kapitalizmus. Konzumný život spoločnosti znamenal nadbytok nepotrebného tovaru, na ktorý ľudia nemali peniaze. Tieto si požičiavali od bánk, ktoré vydávali len fiktívne peniaze, ktoré neboli kryté zlatom. To znamená niekoľko stoviek bilionov dolárov fiktívnych aktív, ktorých reálna cena je iba desatinová. Tento stav bol jednoducho neudržateľný a zrútil sa. Neoliberalizmus nepredstavuje trvalo udržateľný rozvoj, prináša len chvíľkový blahobyt. Pritom sa zdevastovala príroda, nastalo vylesňovanie a znečisťovanie ovzdušia. Reči o tom, že sa prekoná kríza a ekonomika sa opäť naštartuje sú podľa môjho názoru maskujúce a naozaj ľudstvo muselo padnúť na "hubu" aby začalo triezvo uvažovať. Stav pred krízou sa už nevráti, možno len v inej dobe a v inej civilizácii. Jednoducho nám už fiktívne peniaze nepomôžu, dopyt klesne, s ním aj produkcia a životná úroveň. S tým pôjdu ruka v ruke občianske vojny, boj o suroviny, choroby a nepokoje. Ľudstvo postupne zaradí spiatočku, jeho myslenie bude síce napredovať, ale nie v materiálnej rovine. Môže nastať situácia, že v horizonte niekoľko sto rokov technologicky úplne upadneme ako mnohé civilizácie pred nami. V najbližšom čase môžu nastať aj katastrofy, ktoré budú len prirodzeným vyústením devastácie prírody a cyklických zmien klímy. Kríza spoločnosti sa naplno môže prejaviť v roku 2012 a od tohto dátumu postupne začne nové smerovanie ľudstva. Krehký ekosystém môže spôsobiť vážne problémy iba napr. tým že stúpne teplota oceánov. Vplyv to bude mať na morské prúdy - tie určujú globálnu klímu, výšku vôd - tie zaplavia sa pobrežné mestá, kde žije väčšina ľudí, odumieranie fytoplanktónu - ako najväčšieho konzumenta CO2 a najväčšieho producenta kyslíka. To sú veci o ktorých sa priveľmi nehovorí, aby sa nevystrašili bežný ľudia a nevznikla panika, ale tieto udalosti sú reálne a všetko to speje k tomu , že v blízkej budúcnosti aj nastanú. Neviem, či je možné tieto udalosti zmeniť, keďže sila prírody je nevyspytateľné a ľudská hlúposť nekonečná.

A to sú podľa mňa tie vízie, ktoré predpovedá mayský kalendár. A aby sme sa neopierali len o mayov môžme spomenúť aj palmové listy napísané pred 7000 rokmi. V nich je uvedené, že v roku 2012 má skolabovať celý (finančný) systém a po ňom nastanú prírodné katastrofy. Proroctvá indiánskeho kmeňa Hopi predpovedali sled udalostí ktorý už nastal a ich vízie do budúcnosti tiež nie sú ružové. Všetko speje k "očiste", čo v našom jazyku znamená apokalypsa. Z atrologického hľadiska v dôsledku precesie vchádzame do veku (iným slovom domu) vodnára, čím opúšťame vek rýb, ktorý symbolizoval viac ako 2000 rokov kresťanstvo. "A ja poprosím otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky" (Ján, 14,16). Žeby sa tým myslelo, že vek vodnára bude znamenať zrod nového mesiáša? S odpoveďou pomôže znovu citácia z biblie "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Chodte za ním do domu, do ktorého vojde" (Lukáš, 22:10) .

Uvidíme, či vek vodnára priesie vodu v podobe potopy a dažďov, alebo ako životodarnú tekutinu.